- Venovane Sue ako recenzia na jej dielka Potopa I a Potopa II -

Odkial sa tu nabrala nikto ani len netusil. Ktovie, aku dlhu put vesmirom musela prekonat, kym zavitala na prahu nasej sustavy. Ake odlahle konciny vesmiru navstivila? A preco vlastne nekruzi okolo svojho slnka v nejakej planetarnej sustave? Privela otazok a ziadne odpovede. Ale to sa malo coskoro zmenit...

Banicka lod sa mozno nezdala byt najvhodnejsou volbou, no opak bol pravdou. Hermes uz sest rokov spolahlivo vykonavala prieskum v najodlahlejsich castiach sustavy a bola to skutocne spolahliva lod s dobrou posadkou, hoci nebola daleko chvila jej odchodu medzi vesmirnych vysluzilcov. A koniec-koncov, keby sa niekomu tato volba aj tak nepacila, ina moznost nebola. Hermes bola najblizsie k neznamemu putnikovi a tym bola jej misia vopred urcena...

- Mam tu vysledky spektralnej analyzy! - vstupil na mostik prvy dostojnik. Bol to starsi, ostrielany vesmirny muz. Dlhy pobyt v bezvahovom stave sa zracil na jeho tvari a hoci vlasy uz mal celkom sedive, v modrych ociach sa mu odrazala akasi tajomna sila osobnosti. Teraz stal s holografickym krystalom v ruke a na stenu mostiku premietal najnovsie pozorovania.
- Takze je to pravda... - pokrutil hlavou navigator. Bol najmladsim clenom posadky, no kolegovia si ho vazili pre jeho vseobecny prehlad a znalosti. Akurat ich obcas mierne sokoval vecnou honbou za senzaciami. Kazdopadne teraz sa ukazalo, ze mal pravdu: ta prekliata planeta, ktora uz tyzdne mata hlavu vsetkym vedcom, je skutocne kusom ladu! Az na to ze ten ladovec mal polomer viac nez 6300 kilometrov...
- Ano, je... Nuz, aspon to bude o nieco zaujimavejsie. Idem poslat spravu na Zem... - sucho dodal kapitan Hermesu, asi styridsiatnik, clovek bez emocii. Jeho podriadeny ho dokonca obcas podozrievali, ze je aneroid.
- Mozno to bude zaujimat biologov. - dodal a predal riadenie dostojnikovi.
- To je uzasne! - nadchol sa navigator, len co kapitan zmizol v poklope. Radiostanica bola totiz, ako je tomu u tazobnych lodi zvykom, az v uplne zadnej casti lode.
- Ladova planeta! Ako sa sem vobec mohla dostat?
- Neviem, mozno tu Snehulienku poslala macocha na jahody.
- neodpustil si rypnutie prvy dostojnik...
Kazdopadne, hoci to rozhodne nemohol mysliet vazne, pomenovanie "Snehulienka" uz neznamej planete ostalo... Kazdopadne to znelo lepsie ako nazov "ORG-12-6c" pod ktorym bola Snehulienka evidovana od jej objavenia.
- Myslim, ze na Zemi z toho kusu ladu moc velku radost mat nebudu - zapojil sa do rozhovoru jeden zo skupinky prospektorov, ktori doteraz ticho sedeli v zadnej casti mostiku a pozorovali ziariace hviezdy.
- Preco myslis?
- Myslim, ze dufali skor v uridium, orichalk, zlato, alebo aspon dake palivo, ale lad...
- Ale ved to nie je dolezite! Ideme predsa na ORG... Snehulienku zistit, co prinutilo taku velku planetu potulovat sa volne po vesmire, nie na to, aby sme ju pritiahli k Zemi a rozvrtali do reaktorov...
- Skutocne tomu veris ze "iba na prieskum?"
- Preco by som nemal?
- Pche... - stary prospektor pozrel znechutene na navigatora.
- Skutocne nevidis co sa na Zemi v poslednej dobe deje? Kolkym ludom ide uz dnes o vyskum, he?
- No...
- Ide im o peniaze... A o moc. Ked som bol ako ty, skutocne nam islo o to nieco objavit a nieco spoznat.. ale tie casy su uz davno prec.
Navigator pozeral prekvapene na prospektora a nechapal. Co mu to tu ten clovek tara za nezmysly?
No nic - pomyslel si a isiel este raz prepocitat koordinaty na priblizovaci manever. No niektore slova toho stareho cloveka mu stale nedavali pokoj. Na Zemi sa toho skutocne zmenilo vela... velmi vela...

- Planet News, zvlastne vydanie, nove objavy na ORG... - boli toho plne ulice. Nikto si nechcel nechat ujst najnovsie spravy o tomto podivnom votrelcovi vo vlastnej slnecnej sustave...
- Pierr, myslis ze je to mozne?
- Nuz, neviem... Mozne je vsetko...
- Ale nie, to je nezmysel: zrejme iba bazia po senzaciach...
- Hm, lenze kto to tam potom postavil?
- A vies isto, ze tam niekto nieco postavil?
- Ved Hermes...
- Prosim ta, su na orbite dva dni, urcite sa mylili...
- No neviem, su to skuseni ludia.
- Nemusis vzdy vsetkemu verit, Terr...
- Ale...
- Pozri, zajtra chystaju zostup na planetu, potom sa ukaze ze mam pravdu. Ale opakujem: neverim ze tam dakedy mohlo nieco zit, to je nezmysel...
V podobnom zneni sa odohravali rozhovory na celej planete, ba i v blizkom okoli. Fotografie z Hermesu, na ktorych z bieleho ladoveho povrchu Snehulienky vytrcali akesi trosky, nedali nikomu pokoj. Jedni tvrdili, ze ide o jasny dokaz existencie inteligentneho zivota na Snehulienke, ini boli presvedceni, ze ide iba o skreslenie nejakeho prirodneho utvaru v ziare svetlice, pri ktorom automaticka sonda fotografovala. Den pravdy sa vsak neuprosne blizil...

- Pozor.. pozor.. Vyborne.. zapojit retrothruster... Dyza C na sestnast...
- Vzpery zaistene...
- Brzdiace motory na 82 percent...
- Dvesto metrov, stabilizovane...
- Zadok trochu vyssie, znizit priecny naklon, dyza B na sest!
- Lod stabilizovana, sto metrov...
- Drzte sa chlapci, trochu to buchne! Ozval sa tupy naraz a neprijemny skripot. Ta lod by uz fakt mala ist do srotu...
- Vsetky systemy v poriadku... Vitam vas na Snehulienke, mladenci! - kapitan si zlozil prilbu a zacal si odopinat bezpecnostny pas. Takze boli tu. Na ladovej planete, bludiacej vo vesmire. Co ich tu cakalo nemohol nikto ani len tusit, ale zvedavost ich zmahala uz velmi dlho. Nevedeli sa dockat nasledujuceho dna, ked mali ist na prvu obhliadku...

- Tu Hermes, vysielanie pre Zem cislo 42-A. Sprava z siestej vychadzky na povrch planety ORG-12-6c. Zaciatok spravy: Dnes sme sa rozhodli preskumat severnu planinu, presnejsie tie inkriminovane miesta, kde nasa sonda odhalila nieco zvlastne co vyvolalo na Zemi taky rozruch. Prieskum ukazal nasledovne skutocnosti: v kvadrante LS-220 sa nasli v lade zapustene trubky z nereze, medi a ocele. Chemicka analyza v prilohe. Viditelne ide o kovovu konstrukciu z neznamym ucelom, vyhotovenu inteligentnymi bytostami. Stavba ma tvar veze s stvoruholnikovym prierezom. Jej ucel a vek zatial nie je mozne odhadnut. Trubky boli spajane za vysokych teplot, podobnym sposobom ako sa pouziva pri zvarani. Viac informacii poskytneme zajtra po dokladnejsom prieskume. V okoli artefaktu neboli zaznamenane nijake biologicke stopy. Stavitelia tejto veze museli vyhynut uz pred tisickami rokov. Koniec spravy.

- Zem vola Hermes. Toto je posledna vyzva. Prosim ozvite sa a uvedte dovod vasho mlcania. Ak vam nefunguje radiove spojenie, vyslite lubovolny iny signal. Pre tento pripad prikladame upozornenie: podla najnovsich vypoctov je vrstva ladu na ORG hruba iba priblizne 9 kilometrov. Co sa nachadza pod nou nemozno urcit. Kody DNA, ktore nam boli zaslane pred troma dnami este stale nie su dekodovane, avsak nesporne potvrdzuju pritomnost zivota na planete. Opakujem: okamzite sa ozvite. V opacnom pripade bude na ORG uvrhnuta karantena. Osobna poznamka: Mladenci, dufam ze ste v poriadku, ale pre boha robte daco! Koniec spravy pre Hermes.

Ol-Dla-Veol sa usmial. Vedel, ze teraz prisiel ich den. Konecne system so Slnkom a vhodnou planetou... A navyse taka krasna prilezitost pre odplatu... Hej, boli to oni... Tie ubohe suchozemske dvojnozce! Ked na Zemi hrozila katastrofa, nasadli do lodi a zmizli... A pritom sme to boli my, kto sme im pomohli vyriesit ten problem s pretatezenim pri starte... My sme to boli a oni nas nechali napospas Slnku, ktore explodovalo a nechalo celu planetu bludne cestovat vesmirom...
Ol-Dla-Veol vplaval do Chramu Kysliku a znechutene pozrel na sochu Orady. Tiez patrila k NIM... Zhnusene zamaval plutvami a socha sa zrutila na zem.
Ano, prisiel cas pomsty... Ta smiesna lod co zavitala na Zem, na skutocnu Zem, na ich Zem, bola iba vystrahou. Na tuto chvilu cakal cele starocia cely ich narod... Ano, presne na tuto...

A ked sa na Snehulienke roztopil ladovy pancier a stovky rakiet opustilo jej vnutro, na Novej Zemi este nikto netusil, ze o dva roky uz budu vsetci v podruci narodu Delfinov...